(15) 5. Maṅgalavaggo

1. Akusalasuttaṃ

147. ‘‘Tīhi , bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. Katamehi tīhi? Akusalena kāyakammena, akusalena vacīkammena, akusalena manokammena – imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye.

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge. Katamehi tīhi? Kusalena kāyakammena, kusalena vacīkammena, kusalena manokammena – imehi kho , bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’ti. Paṭhamaṃ.

2. Sāvajjasuttaṃ

148. ‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. Katamehi tīhi? Sāvajjena kāyakammena, sāvajjena vacīkammena, sāvajjena manokammena – imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye.

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge. Katamehi tīhi? Anavajjena kāyakammena, anavajjena vacīkammena, anavajjena manokammena – imehi kho…pe… evaṃ sagge’’ti. Dutiyaṃ.

3. Visamasuttaṃ

149. ‘‘Tīhi , bhikkhave…pe… visamena kāyakammena, visamena vacīkammena, visamena manokammena – imehi kho…pe… evaṃ niraye.

‘‘Tīhi , bhikkhave, dhammehi…pe… samena kāyakammena, samena vacīkammena, samena manokammena – imehi kho…pe… evaṃ sagge’’ti. Tatiyaṃ.

4. Asucisuttaṃ

150. ‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… asucinā kāyakammena, asucinā vacīkammena, asucinā manokammena – imehi kho…pe… evaṃ niraye.

‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… sucinā kāyakammena, sucinā vacīkammena, sucinā manokammena – imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato yathābhataṃ nikkhitto evaṃ sagge’’ti. Catutthaṃ.

5. Paṭhamakhatasuttaṃ

151. ‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bālo abyatto asappuriso khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavati. Katamehi tīhi? Akusalena kāyakammena, akusalena vacīkammena, akusalena manokammena – imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bālo abyatto asappuriso khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavati.

‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato paṇḍito viyatto sappuriso akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavati. Katamehi tīhi? Kusalena kāyakammena, kusalena vacīkammena, kusalena manokammena…pe…. Pañcamaṃ.

6. Dutiyakhatasuttaṃ

152. ‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… sāvajjena kāyakammena, sāvajjena vacīkammena, sāvajjena manokammena…pe….

‘‘Tīhi , bhikkhave…pe… anavajjena kāyakammena, anavajjena vacīkammena, anavajjena manokammena…pe…. Chaṭṭhaṃ.

7. Tatiyakhatasuttaṃ

153. ‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… visamena kāyakammena, visamena vacīkammena, visamena manokammena…pe….

‘‘Tīhi , bhikkhave…pe… samena kāyakammena, samena vacīkammena, samena manokammena…pe…. Sattamaṃ.

8. Catutthakhatasuttaṃ

154. ‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… asucinā kāyakammena, asucinā vacīkammena, asucinā manokammena…pe….

‘‘Tīhi, bhikkhave…pe… sucinā kāyakammena, sucinā vacīkammena, sucinā manokammena – imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato paṇḍito viyatto sappuriso akkhataṃ anupahataṃ attānaṃ pariharati, anavajjo ca hoti ananuvajjo ca viññūnaṃ, bahuñca puññaṃ pasavatī’’ti. Aṭṭhamaṃ.

9. Vandanāsuttaṃ

155. ‘‘Tisso imā, bhikkhave, vandanā. Katamā tisso? Kāyena, vācāya, manasā – imā kho, bhikkhave, tisso vandanā’’ti. Navamaṃ.

10. Pubbaṇhasuttaṃ



(15) 5. 吉祥品
1. 不善经
"诸比丘,具足三法者,如被抛掷般堕入地狱。哪三法?不善的身业,不善的语业,不善的意业 - 诸比丘,具足这三法者,如被抛掷般堕入地狱。
诸比丘,具足三法者,如被抛掷般生于天界。哪三法?善的身业,善的语业,善的意业 - 诸比丘,具足这三法者,如被抛掷般生于天界。"第一
2. 有过经
"诸比丘,具足三法者,如被抛掷般堕入地狱。哪三法?有过的身业,有过的语业,有过的意业 - 诸比丘,具足这三法者,如被抛掷般堕入地狱。
诸比丘,具足三法者,如被抛掷般生于天界。哪三法?无过的身业,无过的语业,无过的意业 - 诸比丘,具足这三法者......如此生于天界。"第二
3. 不平等经
"诸比丘,三法......不平等的身业,不平等的语业,不平等的意业 - 诸比丘,这三法......如此堕入地狱。
诸比丘,三法......平等的身业,平等的语业,平等的意业 - 诸比丘,这三法......如此生于天界。"第三
4. 不净经
"诸比丘,三法......不净的身业,不净的语业,不净的意业 - 诸比丘,这三法......如此堕入地狱。
诸比丘,三法......清净的身业,清净的语业,清净的意业 - 诸比丘,具足这三法者,如被抛掷般生于天界。"第四
5. 第一损害经
"诸比丘,具足三法的愚人、无智者、非善士,自身受损害而生活,为智者所呵责,并造作许多非福。哪三法?不善的身业,不善的语业,不善的意业 - 诸比丘,具足这三法的愚人、无智者、非善士,自身受损害而生活,为智者所呵责,并造作许多非福。
诸比丘,具足三法的智者、有智者、善士,自身无损害而生活,不为智者所呵责,并造作许多福德。哪三法?善的身业,善的语业,善的意业......"第五
6. 第二损害经
"诸比丘,三法......有过的身业,有过的语业,有过的意业......
诸比丘,三法......无过的身业,无过的语业,无过的意业......"第六
7. 第三损害经
"诸比丘,三法......不平等的身业,不平等的语业,不平等的意业......
诸比丘,三法......平等的身业,平等的语业,平等的意业......"第七
8. 第四损害经
"诸比丘,三法......不净的身业,不净的语业,不净的意业......
诸比丘,三法......清净的身业,清净的语业,清净的意业 - 诸比丘,具足这三法的智者、有智者、善士,自身无损害而生活,不为智者所呵责,并造作许多福德。"第八
9. 礼敬经
"诸比丘,有这三种礼敬。哪三种?身、语、意 - 诸比丘,这就是三种礼敬。"第九
10. 上午经

156. ‘‘Ye , bhikkhave, sattā pubbaṇhasamayaṃ kāyena sucaritaṃ caranti , vācāya sucaritaṃ caranti, manasā sucaritaṃ caranti, supubbaṇho, bhikkhave, tesaṃ sattānaṃ.

‘‘Ye, bhikkhave, sattā majjhanhikasamayaṃ kāyena sucaritaṃ caranti, vācāya sucaritaṃ caranti, manasā sucaritaṃ caranti, sumajjhanhiko, bhikkhave, tesaṃ sattānaṃ.

‘‘Ye , bhikkhave, sattā sāyanhasamayaṃ kāyena sucaritaṃ caranti, vācāya sucaritaṃ caranti, manasā sucaritaṃ caranti, susāyanho, bhikkhave, tesaṃ sattāna’’nti.

‘‘Sunakkhattaṃ sumaṅgalaṃ, suppabhātaṃ suhuṭṭhitaṃ [suvuṭṭhitaṃ (sī. pī.)];

Sukhaṇo sumuhutto ca, suyiṭṭhaṃ brahmacārisu.

‘‘Padakkhiṇaṃ kāyakammaṃ, vācākammaṃ padakkhiṇaṃ;

Padakkhiṇaṃ manokammaṃ, paṇīdhi te padakkhiṇe [paṇidhiyo padakkhiṇā (sī. pī.), paṇidhi te padakkhiṇā (syā. kaṃ.)];

Padakkhiṇāni katvāna, labhantatthe [labhatatthe (sī. pī.)] padakkhiṇe.

‘‘Te atthaladdhā sukhitā, viruḷhā buddhasāsane;

Arogā sukhitā hotha, saha sabbehi ñātibhī’’ti. dasamaṃ;

Maṅgalavaggo pañcamo.

Tassuddānaṃ –

Akusalañca sāvajjaṃ, visamāsucinā saha;

Caturo khatā vandanā, pubbaṇhena ca te dasāti.


156. "诸比丘,那些众生在上午时以身行善行,以语行善行,以意行善行,诸比丘,那些众生有美好的上午。
诸比丘,那些众生在中午时以身行善行,以语行善行,以意行善行,诸比丘,那些众生有美好的中午。
诸比丘,那些众生在傍晚时以身行善行,以语行善行,以意行善行,诸比丘,那些众生有美好的傍晚。"
"吉祥星宿,吉祥祝福,
美好黎明,美好起身;
吉祥时刻,吉祥时分,
对梵行者善行布施。
身业右绕,语业右绕,
意业右绕,志向右绕;
行右绕事,得右绕果。
得利益者,快乐安康,
佛陀教法,茁壮成长;
无病快乐,与诸亲眷。"第十
吉祥品第五
其摘要:
不善与有过,不平等不净;
四损害礼敬,上午共十经。


Tatiyo paṇṇāsako samatto.

第三个五十经已完成。


